„Mladšia generácia si dnes už ani prácu veľmi neváži. Pravidelne sa stáva, že po prestávke zrazu chýbajú na linke dvaja či traja ľudia. Jednoducho sa zoberú a idú preč. Nikomu nič nepovedia. Na vrátnici nechajú pracovné oblečenie a vstupnú kartu,“ takto nám opísal vedúci pracovník bežnú situáciu v jednej našej automobilke.
„Desať hodín pri páse a dostaneme zlomok z toho, čo robotníci v o Francúzsku či Nemecku," znie zase – napríklad v internentových diskusiách – z druhej strany.
Výsledok? Mladí ľudia sa jednoducho do roboty príliš nehrnú.
Na jednej strane mnohí nemajú vlastné rodiny, a tak nie sú nútení zobrať každú prácu, ktorú im podhodia.
Na strane druhej ani nie sú ochotní pracovať za ponúkané platy – skrátka nechcú byť už len „ľuďmi práce“, upozorňuje odborník.
Ako dlho vydrží prajné obdobie, keď namiesto práce chýbajú pracovníci, naznačila kríza z roku 2008, keď bola situácia podobná.
Predĺžený víkend
Negatívny prístup niektorých mladých potvrdzuje aj Jana Mesárová z personálnej agentúry Wincott People.
„Niektorí ľudia vynechajú časť pracovných dní alebo zmien bez relevantného dôvodu. Stáva sa to napríklad vtedy, keď si chcú urobiť predĺžený víkend bez toho, aby si vopred dohodli so zamestnávateľom dovolenku,“ povedala Mesárová.
Vôbec nie je výnimočné, keď na utorok vychádza štátny sviatok a v pondelok nepríde do práce aj 10 percent všetkých pracovníkov, pričom nepožiadajú o dovolenku.
Novodobý fenomén sa netýka len automobiliek alebo západného Slovenska, kde je momentálne najväčší nedostatok pracovnej sily. Podobné skúsenosti hlásia zamestnávatelia z celého Slovenska, dokonca aj na východe krajiny.
Sociálna politika
Podľa Mesárovej dôvodom súčasného stavu je aj to, že úrady práce nútia ľudí, aby zobrali nejakú robotu.
„Hrozí im totiž vyradenie z evidencie na úrade práce a fakt, že štát prestane za nich platiť odvody. Preto sa zamestnajú s tým, že v novom zamestnaní nechcú vydržať dlhodobo. Porušujú pracovnú disciplínu a chcú, aby ich zamestnávateľ prepustil,“ vysvetlila.
Ako vyplýva z údajov rezortu práce, tak zhruba 20 percent ľudí sa do troch mesiacoch vráti na úrad práce. Ministerstvo si uvedomuje, že dochádza k zneužívaniu sociálneho systému. Preto pripravuje novelu zákona, ktorý by mal tento problém odstrániť.
Práca už nie je vzácna
Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny vidí za súčasným vývojom na trhu zmenu dlhodobého trendu.
„V predchádzajúcom 25-ročnom období sme si zvykli, že robota je vzácna vec. A preto sa tak zaužíval jeden model – potrebujem prácu a keď ju mám, tak robím aj do úmoru,“ priblížil.
Podľa Bednárika v krajinách s vyspelou ekonomikou sa však takýto model neuplatňoval.
„Nižšia pracovná disciplína niektorých zamestnancov je prakticky len vrchol skrytého ľadovca zobrazujúci potencie človeka byť nielen človekom práce, ale byť človekom v celom svojom živote,“ uzavrel.